Friday, March 8, 2013

Wai 1. 3: VOWEL

Wai 1. 3: VOWEL


                Hou khat yunthutyeinung nil shothutnarei nilsholam heirou niltip, karchiplhāk, pingkhal khatchakhi pimak hou heiya vowel toubi muril. Maringa tloura vowel thruktam thukni leilei. Heirap heiri dākra minlhang hoini pilei:

                a = small letter schwa “ə” yei hou                                                                                                                                   
                e = æ yei hou
                i  = e yei hou
                o = o wei hou
                u = u wei hou
                ā = a yei hou                                                                                                                                                                    

Vowel hourap aya yunthutyei kheenrou mlei le mur heiyei lānglim hilthungni lhai lhaiyei min phukthutlei. Maringayei tlou hilthungni vowel arap aya dākrei kartāmthut ani kanre kandangthutyerlei.

Tlaipang thimiyei mlei ā khyumtam thukni danthut kya. Heirapri Mlei – maibang (Mleisur), Mlei-tlaitam le Mlei-hil.

Mleisurni khāngchoubi yunthut vowel heiya front vowel toubi ung. Maringa tloura front vowelrap heiri “i” le “e” me.

Mlei-tlaitamni khāngchoubi yunthut vowel heiya central vowel toubi ung. Maringa tloura central vowelrap heiri “a” le “ā” me.

Mlei-hilni khāngchoubi yunthut vowel heiya back vowel toubi ung. Maringa tloura back vowelrap heiri “o” le “u” me. 

Mlei khāngchounei khnim-chou hilthungni Maringayei tloura vowel hourap ā high, middle, low toubi simthutlei.

Maringa tloura “i” le “u” yunthutyei kheenrou mlei hei dei vowelraprouwei duini chouni khāngchoubi yunthutlei. Heingamni “i” aya front kalhonni “u” aya back vowelrapbei “high vowel” toubi mu´kril.

Maringa tloura “e”, “a” le “o” yunthutyei kheenrou mlei hei “high” vowelraprouwei beicha khnimni khāngchoubi yunthutlei. Heingamni “e” aya front, “a” aya central kalhonni “o” aya back vowelrapbei “middle vowel” toubi ung.

Maringa tloura “ā” yunthutyei kheenrou mlei hei koukhi chutmaknakshini leibi yunthutlei. Heingamni “ā” aya central vowelrapbei “low vowel” toubi ung.

                Dourei yunwurkhou tloubamrap hilthungni hannuikhi thinarou Maringayei vowelrap ā yunthut “mur” heiyei marchom hilthungni “rounded” le “unrounded” toubikhi khaithutlei. Maringa tloura “o” le “u” yunthutyei kheenrou murchi phothutbi yunthutlei. Aya rounded vowel toubi ung. Dei vowelrapri yunthutyei kheenrou murchi beicha kancheklei. Heirap heiya unrounded vowel toubi ung. Unrounded vowelrap heiri “i, e, a, le ā”.

Front
Rounded
High
Middle
Low

Unrounded
i (e yei hou)
e (æ yei hou)

Central
Rounded




Unrounded

a (ə yei hou)
ā (a hou)
Back
Rounded
u (u wei hou)
o (o wei hou)


Unrounded




Dourei diagram aya kanre kandangni munanung hannuikhi thiyase:

a (ə)
Middle
Central
Unrounded Vowel
ā (a)
Low
Central
Unrounded Vowel
i (e)
High
Front
Unrounded Vowel
e (æ)
Middle
Front
Unrounded Vowel
o (o)
Middle
Back
Rounded Vowel
u (u)
High
Back
Rounded Vowel

               
Front
Central
Back
High
i

u
Middle
e
a
o
Low

ā


Maringa tloura vowelri nimak heiya vowelyei hou hoini mu´kna beiri leilei. Heiya kani semi-vowel toubi ung. Vowel “u” le “i” bungbi wathuk hou hei “y” ni runghut hoilei. Heiya kani semi-vowel toubi ung.

Maringa tloura semi-vowel kyao tlou bei leilei. Hutlha hoini:

Ruy        =              Khiruy
Nuy        =              Lhousa-nuy
Tuy         =              Lapa-tuy
Buy        =              Kounakbuy, khyumbuy anakshi.

Monopthongs le Dipthongs: Vowel khatya khyāngni/kanshāngni yunthutyeinung aiyei thang tek mallengmanung heinak vowelrap heiya pure-vowels (khying vowelrap) or monopthongs toubi ung. Maringa tloura “i” aya kanshāngni yunthutyeinung aiyei thang tek mallengmaklei. Ngam heini “i” ā pure vowel khatme toubi lourou.
                Vowel khatni kanshāngni yunthutyeirou hou heiyei thang mallengkur dawanung heiya kani dipthongs toubi ung. Maringa tloura “khao” aya kanshāngni yunyeinung aiyei thang yenmallengkur ngamni aya diphthong toubi ungrou. Vowel khatni diphthong hoinanung vowel hei syllable khatchatom hoirou da.

Khying vowel (pure vowels):
                                a                                              e
                                i                                               o
                                u                                              ā
Dipthongs:
                                ai                                             ao          
                                ei                                             eo           
                                ou                                            oi            
                                ui

Vowel thruktam namyer tlou khatdei maibangra, tlaitamra nimanung hilra khou kya. Vowel phonemerap heiyei yerkaikhaina bamrap dākra kartāmase.


Initial
Medial
Final
a
An
Klah
Hilra
e
Enni
Yen
Nute
i
Ip
Chip
Khi
o
Om
Ton
Kho
u
Up
Khur
Lu
ā
Ārhong
Pār






Churnung lhou:

Q1.          Vowel kouya ungo? Maringayei vowel kounak phalei? Minlhangbi myethutlak.
Q2.          Thimiyei mlei kounak chungni dantat kyawo? Kou kouya mu´kna Minlhangbi myethutlak.
Q3.          Khnim-chou hilthungni Maringayei tloura vowel hourap koutoubi simthutleiyo? Minlhangbi   myethutlak.
Q4.          Mur marchom hilthungni Maringayei vowelrap koutoubi khaithutleiyo? Minlhangbi myethutlak.
Q5.          Monopthongs, Dipthongs kouya ungo?

No comments:

Post a Comment

Note: Only a member of this blog may post a comment.